Milan Adamčiak - chlapík, čo hrával na sánkach i v potoku. (Málovravná veta, uznávam)
Milan Adamčiak - chlapček, ktorému mamka pramienok blonďavých vláskov odstrihla. Na pamiatku. Veď ani sa nenazdá a ošedivie. Tak sa aj stalo. (Zbytočné vety? Ako pre koho)
Milan Adamčiak - spolužiak Zuzany Homolovej a Jara Filipa, hladovkár v mene Jána Palacha- niekedy má pocity, že hladovať neprestal dodnes, osobný priateľ Nicolasa Cagea.
(Veta, ktorou očividne silou - mocou vašu pozornosť upútať chcem)
Milan Adamčiak - moderný Syzifos. Roztne klát, potom ho znova zlepí. A opäť rozkáľa. Baví ho to. Tieto svoje činnôstky nazýva „veselosťami“.


Milan Adamčiak - przniteľ hudobných nástrojov? Odloží slák a udiera. Violončelo sa dá predsa rozozvučať i inými spôsobmi. Kto určil, že hrať sa má tak a nie inak? Veď, hrať sa dá i s kvetmi. Napríklad v Botanickej záhrade v Bratislave. Kto určil, že hrať treba len podľa nôt? Prečo sa nepokúsiť zaznamenať hudbu podľa farieb. Vytvoriť 80 línií z troch odtieňov modrej. Vznikne hudba pre zrak, ušiam asi nikdy nezaznie. Stvoriť partitúru z detských razítok, z pexesa. Je to divné? Nepraktické? Máloktorá z jeho „muzík“ sa dá zahrať tak, aby ju ľudia vedeli identifikovať i na druhé počutie. Načo to všetko potom?
Ach, ľudkovia nenásytní, zvyknutí na luxus opakovania, opakovania až do opotrebovania, opakovania až do úmoru, do ľahostajnosti.
Nič neprekoná silu prvotného, z neznáma do známa ťa vpúšťajúceho zážitku. Niečo také som prežila počas dohasínajúceho večera posledného februárového štvrtka v Nitrianskej synagóge. Príjemný úlet, únik.
Neviem, či som neplytvala slovami, či som vôbec týmito vetami vo vás aspoň slabý odraz danej zvláštne magickej atmosféry vzbudila. Ani veľmi nie? Hm, tak skúste nasledovné: Do ruky si vložte papier, pohúžvajte, pokrčte, zbavte ho pôvodnej rozpriestranenosti, voľnosti, vystrenosti. Určite sa mu to nebude páčiť, bude bojovať, dožadovať sa návratu- vystierať sa. Vy sa však dištancujte. Len pozorujte- počúvajte. Šuchot, pukotanie, šepotanie. Praobyčajný, no zázračný zvuk. My sme mu načúvali v synagóge, vám však isto postačí hocaký, skromný domáci kútik. Príjemné šuchorenie prajem.