„V utorok o piatej v galérii! – Jasné!...“ Nie, nie, nepokúšam sa o prepis SMS „prestrelky“, ktorej obsah v úspornosti úvodných viet vo vás môže evokovať vskutku rôzne veci. Povedal som si však, že nebudem žiaden trochár a pôjdem na to priamo-priamou rečou. Časovo-priestorové súradnice skresaného dialógu jednoznačne navigujú každého „homo aesthetika“ do klubu umenia pre mladých, familiárne samu hovorí aj ARKIER.

V jednom z epicentier kultúrneho života Nitry, v Nitrianskej galérii, sa počas podnetných stretnutí s Mgr. Beátou Nitrianskou a Mgr. Danou Kubalovou týždeň čo týždeň ponúka možnosť nazrieť pod pokrievku galerijnej činnosti spomínanej inštitúcie. Aktuálne výstavy, tvorivá činnosť a v neposlednom rade príležitosť na prezentáciu vlastnej umeleckej vášne (s takou veľkorysosťou sa v súčasnosti len tak nestretnete!). V týchto troch styčných bodoch sa odráža náplň dvoch hodín v bezprostrednej blízkosti umenia.
Nový ročník ARKIER-u sa už zahrial do prevádzkovej teploty, takže je na mieste spomenúť, čo všetko sa v rámci neho doposiaľ udialo.
Ako prvá prišla do rany Marta Horníková, presnejšie jej výstava obrazov. Akademická maliarka sa v priestoroch Nitrianskej galérie predstavila dielami z cyklu AB OVO – Od prvopočiatku a cyklom ANEKUMENA – Neobývaná časť sveta. Formálne a obsahovo diela oboch cyklov zakotvili podľa mňa v plnom význame slova „hranica“. Hranica, ktorú autorka osviežujúco nerešpektovala a neobmedzila sa iba na plochu plátna, ako prvotného média k zachyteniu maľby. Rámy obrazov tak „bezhranične“ podporili a posilnili výpoveď samotného diela. Zároveň mi však chýbalo čitateľnejšie odlíšenie oboch cyklov (napríklad v technike či farebnosti), pretože takto strácali osobitú tvár jeden v druhom. Farebnosť bola určite jedným z pozitívnych momentov prác Marty Horníkovej.
V nasledujúcom ARKIER-i sme zostali verní výstavným priestorom galérie. To už sme však presedlali na trojrozmerné objekty tvoriace výstavu Kniha/objekt. Objekt/kniha. Všetky literárne počiny tu viac či menej zmenili svoju identitu. Inštalácie umelcov dali knihám štvrtý nepoznaný rozmer, v ktorom bola každá z nich čitateľná na inej úrovni ako ich prvopočiatky. Uchvátila ma kreatívnosť autorov, ktorá v diametrálne odlišných uchopeniach zvolenej témy viedlak vzniku nápaditosťou vyrovnaných objektov. Svojimi dielami oko návštevníka potešili Dezidér Tóth, Alex Mlinárčik, Július Koller, Radoslav Matuštík, Michal Murin, český umelec J.H. Kocman. Zo strednej a mladšej slovenskej výtvarníckej generácie sa prezentovali Peter Rónai, Peter Kalmus, Roman Ondák, Aneta Mona Chisa, Ľuba Sajkalová, Anna Fedáková, Eva Filová, Stanislav Masár, či Juraj Poliak.
Téma knihy sa s nami tiahne už nejaký ten týždeň v nových modifikovaných podobách. Čo by ste povedali na také prekresľovanie, škrtanie, prepisovanie, mazanie, trhanie... Tak presne toto sme páchali na textoch básne s ilustráciou. Naoko ničím neospravedlniteľná surovosť k poetickému dielu. S čistým svedomím však prehlasujem, ži išlo o techniky použité výlučne pre umelecké účely. Vznikli tak nové texty s jedinečnou atmosférou a svojráznou poetikou.
Ak bez práce nie sú koláče, potom bez praxe (pedagogickej) nie sú kredity. Aj v tomto smere dokáže byť ARKIER nápomocný. V rámci detských výstav Nitrianskej galérie (napr. novembrový Buvik maličký) môžete detváky naučiť vo forme výkladu o danej expozícii...
Takže v utorok o piatej v galérii...