Stojím na chodníku pred prechodom pre chodcov a netrpezlivo hľadím na semafor oproti, aby vydal príkaz v podobe zeleného panáčika. Pravá noha sa už trasie nedočkavosťou a pohľad mi na chvíľu padne na aristokraticky pôsobiacu pani s hnedým ratlíkom v ľavej ruke. V pravej ruke drží červený dáždnik, momentálne vo funkcii slnečníka. Práve pri refréne „All Is Full of Love“, prúdiacom zo slúchadiel do mojich uší, na mňa vrhne neutrálne nezaujatý (a predsa diagnostický) pohľad.